Noc 6. – Raňajky u Tiffanyho

Prvé slnečné svetlo, čo sa dostalo do izby cez zavreté husté mraky a zatiahnuté žalúzie, ma okamžite zobudilo.

Zdvihol som hlavu a pozrel sa na zdroj mierneho chrapkania vedľa mňa. Spala pokojne a dýchala pravidelne.

Rukou som jej prešiel od zadku, cez celý chrbát, po ruke a skončil som v jej dlani. Zo spánku mi stlačila ruku a nepustila. Usmial som sa.

Otvorila oči a úsmev mi opätovala. Zdvihla moju perinu a hneď sa pritúlila. Preplietli sme svoje telá do seba. Náš dych splynul v jeden a na chvíľu sme opäť zadriemali. 

Neurčitá pesnička, ktorú mala nastavenú ako budík, nám definitívne ukončila spánok.

“Chceš jesť alebo sex?” – spýtala sa.

“Čo myslíš?” – odvetil som, odhrnul som si perinu, kde sa začínal prebúdzať k životu aj môj úd.

“Ale ja som hladná” – povedala a odcupkala do kúpeľne. Jej bosé nohy krásne ťapkali o podlahu. Celou cestou som sa jej pozeral na zadok, ktorý mala do polovice zahalený červenou saténovou nočnou košieľkou a z druhej polovice vyzývavo odhalený a žiadostivý. Sladký ako to najsladšie exotické ovocie. Ako z Picssasovej kresby.

Začal som jej pripravovať raňajky. Úd sa mi neurčito hompáľal medzi nohami. Aj by chcel, aj mal dosť po predchádzajúcom dni a noci strávenom v tejto izbe. Spravil som jej dva rožky. So šunkou, syrokrémom a plesnivým syrom. 

Prehĺtajúc posledné sústo sa ku mne pritúlila. Maznali sme sa. Začala si to robiť rukou a ja som jej láskal úžasne citlivé prsia. Po chvíli vrcholila so šklbaním, ktoré prešlo v miernu triašku. Otvorila oči a zase sa usmiala. 

Potom prišiel rad na mňa. Zobrala ma celého do úst a rúk, do jej moci. Až ma to trochu bolelo. Vychutnával som si každý pohyb. Vrcholil som rýchlo a intenzívne. Akurát ona o tom nevedela, tak som ju musel zastaviť. Nestriekal som. Nemal som totižto už čím po takej noci. Už dlho som nezažil, že by som dievčaťu nestačil. A nezažil som dávno ani, aby ma dievča zaujalo tak ako ona. 

Na rozlúčku sme sa pobozkali. Mala pri tom neopakovateľnú iskru v očiach. 

Ako som kráčal domov preč, spomenul som si na jej frajera. Frajera, ktorý sa jej nikdy neozve, ktorý kašle na toto úžasné stvorenie. Vybral som telefón a napísal jej “Si úžasná :*” .  Nasal som do pľúc príjemne chladný vzduch po celonočnom daždi. A vykročil som domov. Do svojej reality, do svojho vesmíru. Bez nej
.

Noc 5. – Láska, pivo, anjel a smútok

Rozišiel som sa s Kobylkou.

Na začiatku sa nechala  dlho dobýjať, ale keď som ju dobyl, tak sa mi krásne otvorila.

Bola rovnako posadnutá sexom ako ja. Sex sme mali asi dva-tri krát za deň.

Takýchto dní bolo asi 13 za dva týždne.

Bol to intezívny vzťah plný emócii, vášne a ku koncu aj hnevu. A po vyše polroku sa skončil. More sĺz, nadávok a výčitiek sa upokojilo a my sme sa dohodli, že zostaneme priateľmi. Je to fakt bullšit. No vzhľadom na to, že sme v posteli a na priľahlých miestach intenzívne zanedbávali svojich kamarátov, to ku podivu fungovalo. Dokonca sme spoločne zapíjali rozchod. Ale o tom tento príbeh nebude.

Vybrali sme sa teda na pivo do nášho obľúbeného baru. Sadli sme si do boxu k nejakým jej skorokamarátkam a začali sme kecať o blbostiach. Bola to celkom otrava počúvať tieto babské drísty, no skôr som sa zameral na náhodné dotyky, ktoré prichádzali od Kobylky. Prsia sa jej obtierali o okraj trička a nehanebne ich vystavovala smerom ku mne na obdiv.

Mal som na ňu mega chuť. Trvalo mi celé mesiace, kým som vyladil jej umenie orálneho sexu k dokonalosti, kedy pritlačiť a kedy zvoľniť. Teraz sedela odo mňa len pár centimetrov, no aj tak tam bola nekonečná vzdialenosť, ktorá nás rozdeľovala.

Z ničoho nič nastalo ticho a tma. Jarko, môj kamarát, barman a majiteľ baru v jednej osobe hneď začal riešiť situáciu. Po chvíľke oznámil, že nesvietia ani lampy na ulici, ani nikde v meste. To už v ostatných boxoch blikali svetlá telefónov, no ani to nepokazilo hororovú atmosféru.

Netrvalo dlho a skorokamarátky sa ospravedlnili, že musia ísť. Hneď ako odišli, prestal som sa ovládať. Chytil som ju za vlasy a začal ťahať k môjmu rozkroku.

- Nerob! – Povedala podráždene.

- Prepáč, – povedal som smutne a sklamane.

- Veď som nepovedala, že to nespravím, len nemám rada, keď ma ťaháš za vlasy.

Skĺzla pod stôl a vytiahla mi ho z gatí. Hneď si ho vzala do úst celého. Presne tak to mám rád a tá mrcha to veľmi dobre vedela. Jazykom mi jazdila okolo žaluďa, ku koreňu a zase k žaluďu. To mľaskanie sa nieslo celým podnikom. Honila mi strašne tvrdo a divoko, až som ten tlak nevydržal a explodoval. Spravila ma do svojich úst, aj keď to nemala rada. Spapala všetko.

Posadila sa na stoličku a začala si upravovať strapaté vlasy. Ja som si vreckovkou utrel penis. Dopili sme pivko a išiel som ju odprevadiť.

- Hviezdy netušia, že tvoria súhvezdie, – povedala mi po bozku na dobrú noc. Nešlo ju proste nemilovať. Ešte raz sme sa stretli večer v tom istom bare. Akurát svietilo svetlo a boli sme na babských hajzloch. A to bol náš definitívny koniec. Museli som sa pohnúť ďalej
.

Noc 4. – Gauner grobian a galgan

Bol piatok a do večera bolo omnoho ďalej, ako mi bolo príjemné.

Nemal som do čoho pichnúť, obrazne, ale ja doslova, tak som lustroval kontakty v mojich sociálnych kruhoch.

Až som napísal Hipisáčke…

Hipisáčka vlastne nebola Hipisáćka, ale ja tak označujem všetkých dredatých ľudí, ktorí fajčia trávu a chodia oblečení v jamajskej trikolóre. V skutočnosti to je trikolóra etiópska, ale každému to je fuk a mňa to rozčuľuje.

Proste som sa pozval k nej. Nebol to môj typ, ale jej mama ma učila na základnej škole a prišlo mi to ako celkom zaujímavá skúsenosť.

Keď som k nej dorazil, hneď vo dverách mi oznámila, že sa musí starať o neter. Celkom ma to zamrzelo. Totižto, ona po mne dosť pálila, pár krát sme sa bozkávali, trošku som ju ohmatkával a stále mi vypisovala, tak som čakal pohodlný a zároveň divoký sex.

Tak som sa normálne vyzul a vyskočil na mňa jej pes spolu s neterou. Také malé prasiatko s blond vlasmi. Tá neter samozrejme.

Hipisáčka poslala neter do izby a ja som s ňou zostal v kuchyni sám. Sadol som si a ona začala variť kávu. Capol som ju po riti, ale niečo zavrčala. Asi čakala, že ju začnem dobývať alebo čo, ale fakt som nemal chuť. Keď sme pili kávu, zapálila si cigaretu. To ma dopálilo, pretože nič ma neodradí tak, ako keď dievča fajčí. A ona to veľmi dobre vedela. Keď sme boli pred časom von, odmietol som ju pobozkať, lebo jej z huby smrdel decht.

V tej dobre prestala fajčiť na nejaké dva – tri týždne. A teraz, keď som sedel oproti nej, normálne si zapálila. Tak som sa postavil a odišiel za tou malou, hrať sa, kresliť si a mimovoľne namaľovať psa. Hipisáčka sa na nás chvíľu pozerala a potom odišla do svojej izby, kde si zapla ICQ. Kto dnes fičí na ICQ?

Keď bol pes celý pomaľovaný, odišiel som do Hipisáčkinej izby a začal som jej chytať veci a hrať sa s nimi. Viem, ako to ženy neznášajú, ale dúfal som, že to vyvolá nejakú reakciu – dá mi facku, znásilní ma alebo ma vyhodí, ale nič sa nedialo hodnú chvíľu, až kým mi nepovedala, že ju príde pozrieť kamarát.

- Čau, ja som Lojzo, – predstavil sa mi vysoký vyholený hromotĺk. Nie som žiarlivý, tak som sa rozhodol, že sa trochu pohrám.

- Ja som Chán, – slušne som sa predstavil, – poď ďalej, ako doma, dáš si kávu? – a zobral som ho do kuchyne.

Mali dve stoličky. Ja som si sadol ako gróf, Hipisáčka postavila vodu na ďalšiu kávu a tiež sa posadila. Lojzo zostal stáť. Rozprávali o veciach, ktorým som ja nerozumel, keďže som sa s nimi v podstate nekamarátil. Popri tom vytiahol tabak a papieriky a obaja si začali šúlať cigarety. Normálne ma to dorazilo.

Najlepšia informácia, ktorú som sa dozvedel, bola o párty, ktorá bola dnes večer v synagóge v jednom slovenskom meste. Mňa pozvali skôr zdvorilostne, ale ja na zdvorilosť kašlem, takže som začal v duchu rozmýšľať, čo si oblečiem. Poslal som SMS Wonderboyovi: DNES PARTY V SYNAGOGE DALEKO, BUDEME MUSIET CESTOVAT VLAKOM. IDES?

Lojza som odprevadil ku dverám, nech vidí, kto je tu doma. Ja som od Hipisáčky utekal hneď po ňom, aby som sa stihol umyť, navoňať a obliecť do odchodu vlakom. Na mobile mi blikala správa od Wonderboya vo svojej jednoduchosti veľmi výrečná: “;)”

Milujem vôňu mesta po zotmení. O to viac sa mi páčila, že som v ňom ešte nebol. Dlhá cesta stála za to. Hipisáčkina skupinka si už vo vlaku začala udržiavať odstup odo mňa a Wondera. Celou cestou do Synagógy sme ich sledovali s bezpečnej vzdialenosti, aby sme sa nestratili.

Párty sa iba začínala, ale vyzeralo to dosť dobre. Atmosféru k šialenej hudbe dopĺňali kontrastné inštalácie. Kým sa to tam rozbehne, vyrazili sme pozrieť ďalšie kluby v meste.

Po polnoci sme sa vrátili na pôvodnú párty s trofejami v podobe kontaktov a telefónnych čísiel. Ja som jedno získal od liliputky. Jej veľkosť sa vykompenzovala na jej obrovskom egu. To bola bohovská komédia. No všetko zaujímavé ma ešte len čakalo.

Párty sa medzičasom rozbehla. Stretol som Lojza, tak som sa zoznámil s jeho kamarátmi a začal som sa socializovať, tancovať a nadväzovať kontakty. Po nejakej dobe bez väčšieho úspechu som sa stretol s Wonderboyom. Začal sa bohapusto chvastať svojimi úspechmi.

- Tak prekonaj toto! – šplechol som mu a vykročil som k dvom najväčším kočkám, ktoré do svojho tanečného kruhu nikoho nepustili. Plán som nemal žiadny, akurát mi prebleskla hlavou myšlienkaPickuper je výnimka z pravidla.

Prišiel som k nim svojím disko-tanečným krokom, napoly som klakol, napoli sa zohol a zakusol sa jednej z nich do riťi. Poriadne ju cuklo, možno by mi aj dala facku, ale chytil som ju za ruku, otočil a začal s ňou tancovať. Niečo mi vravela do ucha ale nerozumal som ani prd.

- Ja som Chán, teší ma, – povedal som, ako keby sa mi pred tým predstavila, a dal som jej pusu na líce. Nechcel som hrotiť a skúšať ju pobozkať na ústa.

Jej kamarátka išla za Wonderboyom zistiť, či som nepríčetný, asociál alebo normálny imbecil. Netuším, čo jej povedal, ale keď som ku nim neskôr prišiel, sedela mu na kolenách a začínali sa maznať a bozkávať. To ma dorazilo. Tak ja  oddriem celú fázu zoznamovania a on sa muchluje. Kde je do čerta spravodlivosť?

Zobral som ďaľšie baby tancovať, až som uviazol v nejakej babskej dvojici. Vyzeralo to sľubne, totižto nad ránom sú baby najpovolnejšie ku všetkému. A ak si celú noc nechlastal, tvoja (polo)triezva osobnosť vynikne na palete opitých týpkov.

Peknú hru mi pokazilo zvonenie budíka na mojom telefóne, ktorý ma upozornil, že ak chcem prísť domov ešte pred obedom, mal by som ísť na vlak. S babami som sa teda rozlúčil. Páčili sa mi, tak som si kontakt nebral. Keď ich znovu stretnem, zahrám to na osud.

Vyšiel som pred Synagógu, kde som chcel pohladať Wonderboya, ale predbehol ma a pristúpil ku mne s dvoma dievčatami.

- Čav Chán, zoznám sa, – povedal a ukázal na dve dievčatá, čo boli s ním. Jedna pekná vysoká blondínka a druhá nízka, nie pekná čiernovláska. Taká komická dvojica. Pekná sa mi predstavila prvá, nezachytil som, aké meno povedala, pretože som ju chytil a pobozkal. S jazykom. Nebránila sa a po desiatich sekundách som sa odtiahol.

- A to sa takto zoznamuješ normálne? -zafrflala niečo zmätene.

- Ani nie, ale videlo sa mi to ako dobrý nápad. – Pobavene som odvetil.

- A so mnou sa nezoznámiš? – zapojila sa jej nie pekná kamarátka.

- Musíme ísť, – povedal som smerom k Wonderboyovi a vyhol som sa snahe o zneužitie mojich pier.

- Stratil som telefón! vykríkol z ničoho nič Wonderboy, – asi som ho zabudol v jedom klube.

A už sme utekali. Veľmi gentlemanský spôsob, ako sa rozlúčiť.

Slnečný svit ma zastihol hneď po nastúpení do vlaku. Zatiahol som záves a ponoril sa do svojich myšlienok. Netrvalo dlho a zaspal som.

Noc 3. – Trojka

Môj parťák a priateľ Lovec mal narodeniny.

- “Nechcem žiadnu zhýralú oslavu” – povedal mi a ja som s ním podvedome súhlasil. Nemal som chuť chlastať, ani sa zabávať, vrtieť riťou do rána niekde v “Pazuchove”.

Po práci a zotmení som sa stretol s mojou susedou, jeho spolužiačkou, ktorá plánovala oslavovať s nami.

Krémeška, ako ju všetci volali, bola pekná blondínka, taký ten modelkovský typ, ale ja som mal v puberte zmiešané skúsenosti s niekoľkými mladými modelkami. Krásou sa nenechám len tak opantať. Keď som ju spoznal, trochu som ju balil, keďže bola spolužiačka aj mojej bývalej, ale keď som spoznal jej frajera (je to celkom sympaťák, aj keď svojský), prestal som o ňu javiť záujem.

- “Čo máš pre Lovca?” – začal som vyzvedať.

- “Toto” – a vytiahla neurčitý predmet s nápisom Curaprox, ktorý mi napovedal, že nejde o žiadnu gyno-erotickú pomôcku.

- “To je škrabka na jazyk, trdlo”.

Mám rád takéto idiotské darčeky, ktoré nikto nechápe, a už vôbec nie obdarúvaná osoba.

Keď sme vošli do supermarketu, stavil som na istotu, a zamieril som k liehovinám. Johny Walker, čierny s wiskáčmi. Fľaša ani drahá, ani lacná, taký ideál.

S Lovcom sme sa stretli za miestnym domom kultúry. Vďaka výhodnej pozícii uprostred mesta je všade blízko, a vďaka komplikovanej architektúre dosť temných zákutí, kde si môže človek slobodne vypiť, grcať, sexovať alebo čokoľvek, čo naňho príde bez obavy, že prídu trápiť policajti.

- “Na zdravie” – náš obľúbený prípitok a napili sme sa z pohárov, ktoré boli nevkusne plné.

- “Čo, ideme?” – opýtal som sa, keďže bola vonku celkom zima, a ja nerád mrznem.

- “Volala mi jedna kočka zo školy, má voľný dom. Môže byť zábava.”

Po pár minútach chôdze a ďalších minútach strávených čakaním sme si nalievali druhé kolo už v teple autobusu. Onedlho sme vystúpili v dedinke neďaleko nášho mesta. Kočka nás čakala pekne na zastávke a chvalabohu nebývala ďaleko od nej. Pri vchode do jej domu ma jej pes, výstavný kus podľa jej slov, skoro zožral.

Vyzuli sme sa, vyzliekli a vypili. Usadila nás v kuchyni, kde bolo oheň, teplo a príjemná vôňa bazalky. Uvarila nám hrniec špagiet, boloňskú omáčku z domácich klobás. Bol to presne ten typ hrnca, kde sa varí guláš pre menšie oddiely. Po jedle nás zobrala do jej izby, kde bola hudba, pes a celkovo uvoľnená atmosféra.

Chvíľu na to prišiel na aute frajer Krémešky a okorenil párty trávou. Ja som sa zaryto oddával alkoholu, ale všetci ostatní si dali. Krémeškin frajer to neprežil, naložil ju do auta o ušiel. Fľaša odrazu a bez upozornenia vyschla. Vystrájali sme, vyzliekali sme sa, ja som mal na hlave parochňu Hanny Montany, pomaľovali sme psa a hrali na gitare.

Pamätám si, ako som stál v okne a pozeral na zasneženú krajinu a oddával som sa poetickým alkoholickým myšlienkam, keď ma zo sna vytrhol Lovec.

- “Poď sa na niečo pozrieť” – povedal a keď som na neho v tom šere zaostril, videl som, ako cmúľa Kočke bradavku. Spomenul som si na obálku jednej knihy: “Román necenzúrovaný, asi ma zabijú…” a prisal som sa k jej druhej bradavke, ktorú medzičasom vyslobodil z podprsenky.

O chvíľu som sedel holý, opretý o čelo postele jej rodičov kým mi fajčila. Lovec ju mastil do šušky. Najskôr mi fajčila, potom lízala vajcia a išla stále nižšie a nižšie a ja som sa nebránil. Vlastne som si zodvihol jednu nohu, a potom aj druhú. Nezabudnem na Lovcov zdesený výraz tváre keď videl, ako mi líže riť. Ale bolo to príjemné.

- “Pššt, pššt, mám taký nápad” – ozval sa Lovec – “postavme sa.” Tak sme sa postavili, čo nebolo v tejto polohe tak jednoduché, obzvlášť po tých drinkoch. Keď ma krútilo, mal som pri sebe stenu, o ktorú som sa mohol oprieť, vlastne som sa o ňu opieral celý čas, ale Lovec po chvíli vyletel nielen z Kočky, ale aj z postele. Na moje prekvapenie aj z izby. Neskôr pri pive mi povedal, že bol ešte na tých skvelých špagetách.

Keď odišiel, položil som ju na postel a začal súložiť. Bez slova. Oblizol som si prsty a začal jej hladkať riťku. Po chvíli som jej tam strčil prst, potom dva. Nebola najuvoľnenejšia, ale nebránila sa. Opľul som si kondóm, ktorý som mal na penise zdvihol som jej nohy a išiel na to.

- “Au” – prerušila náš tichý sex jemným výkrikom vo chvíli, keď som ho mal na polovicu v jej zadku. Okamžite som vyšiel von z nej a ona na to von z izby smerom do kúpeľne. Vo dverách sa zrazila s Lovcom, ktorý sa vracal z občerstvenia.

- “Čo sa jej stalo?” – spýtal sa ma.

- “Asi som jej natrhol riť…”

- “Asi?!”

- “No, nemaže jej to tam” – povedal som a zasmiali sme sa. Nie škodoradostne, ale na bizarnosti celej situácie.

Po chvíli sa vrátila z kúpeľne. Stále bola vlhká, tak sme pokračovali, ale už len chvíľu. Ostriekali sme ju na prsia a priľahlé oblasti a ja som zaspal ľahkým alkoholickým spánkom.

Ráno som zo zobudil na to, ako sa obaja rozprávajú. Bolela ma hlava ako koňa a okamžite som vyšiel na vzduch. Škoda že nefajčím, lebo teraz by mi cigareta určite prospela. Lovec ako správny slušnák začal upratovať spolu s Kočkou a ja som sa len tak motal.

Vytratili sme sa pod zámienkou, že sa ponáhľame na autobus. Skončili sme v dedinskom pohostinstve na pive spolu s miestnymi štamgastmi. Dali sme si pivko, zrekapitulovali sme udalosti poslednej noci, zasmiali sa a dali sme si ešte ďalšie. Zavolal som kamarátovi, aby po nás dobehol. Išiel som domov spať, aby som zajtra znovu vyrazil v ústrety novým dobrodružstvám
.

Noc 2. – Hviezda

Kvapky dažďa mi bubnovali po strieške klobúka a myslel som na dve veci.

Je takéto počasie normálne? Už sme mali pár jarných dní za sebou, ale dnes to vyzeralo ako scéna z filmu o konci sveta. Moju myseľ zamestnávala ešte jedna myšlienka, a to myšlienka, aká bude Hviezda.

Hviezdu, ako o nej hovorila jej prezývka na pokeci, som stretol v miestnosti Sexzoznamka. Napísala mi, že nevyzerám na to, že by som si za to musel platiť. Pár slov mi stačilo na to, aby som vedel, že ju chcem dostať. Chvíľu sme si písali bežný textový balast a potom sme si vymenili čísla. A dnes som jej zavolal, že si ideme grilovať. 

Spoza kostola sa vynorilo dievčenské útle torzo. Chcel som jej vykročiť v ústrety, ale radšej som počkal, nech príde ku mne. Mám rád bozky, ale po prvej puse, čo som od nej dostal na líce, som ju pobozkal na pery. Mám rád chuť ženských pier. Vykročili sme smerom ku sľúbenej grilovačke. Cestou sme sa stretli s Lovcom, mojím parťákom a Maťou, kočkou, ktorej venoval väčšinu svojej pozornosti v uplynulej dobe.

- “No dnes toho nič asi nebude” – povedal Lovec – “toto počasie je skôr ako Armagedon, a nie ako počasie na BBQ”.

- “Tak ideme niekde do podniku “– nechcelo sa mi, ale nič lepšie mi nenapadlo a nechcel som sa tak ľahko vzdať prvej schôdzky s Hviezdou.

- “Alebo poďme k Mati, má voľný byt” – Lovcov návrh prekonal nielen moje očakávanie. – “Ale chcelo by to nejaké vínko…”

O pol hodinky sme sa už zohrievali na gauči, hral Leonard Cohen a ja som si vychutnával v jednej ruke pohár na vysokej stopke plný vínka a v druhej ruke som zvieral stehno zabalené do tenučkého silonu. Mám rád ten dotyk. Rozprávali sme o blbostiach, o škole, o práci, o budúcnosti, kým Maťa zapájala Playstation spolu s tanečnými podložkami. Skvelá vec na párty.

Spravili sme takú malú súťaž v tancovaní. Človek sa zapotí, vyzlečie a doplní tekutiny. Loveczobral Maťu za ruku a odviedol ju do vedľajšej izby. Ja som zhasol svetlo nechal horieť sviečky. Bránila sa, ale len tak zľahka, aby si nepripadala ako šlapka.

- “Chcem sa ťa na niečo opýtať” – opýtala sa a bolo po romantike. Posadil som sa, ona oproti mne a zobral som si jej ruky do svojích.

- “Koľko si mal báb?” – opýtala sa a ja som sa v duchu zasmial. Nikdy neodpovedajte žene na otázky ako prvý. Na odpovedaní nieje nič zlé, ale nerobte to ako prvý.

- “A ty si mala koľko chalanov?” – nastavil som jej obruč, nech ju preskočí prvá. Pozeral som jej striedavo do ľavého oka, pravého oka a na pery. Výborný trik na zvýšenie sexuálneho napätia.

- “No neviem presne, ale okolo 25″.

- “Ja som na tom podobne” – pravdu nemôžem povedať, nikto by mi neuveril. Alebo by ma považovali za úchyla, dementa alebo asociála.

Potom som ju nechal rozprávať. Bola radosť počúvať jej zážitky, ako si dievča vie za pol hodiny zarobiť sto eur. Mne ani vám neprináleží súdiť ju, tak to prosím nerobte. V ten večer potrebovala kamaráta a ja som si uvedomil, že ju asi nešmyknem. Možno by som mohol, ale o to mi nešlo a musel by som pritlačiť na pílu.

Po chvíli sa dovalil Lovec v bielom župane, ktorý mu viac odhaľoval ako zahaľoval. Maťa došla, až keď sa obliekla kompletne ako predtým. Sadli si ku nám na gauč a začali sme si rozprávať príbehy. Odišiel som na záchod, aby som napísal správu kočke, s ktorou som sa mal stretnúť v ten večer neskôr, keď skončí v práci. Neznášam, keď ženy nedodržujú dohodnuté termíny a končia v práci skôr ako mi je príjemné. Zablúdil som do kuchyne, kde som našiel fernet, poháre a prišantil som k mojej spoločnosti.

Zvyšok večera si pamätám veľmi hmlisto. Tancovali sme, pili sme, bozkávali sme sa. Maťa mi šúchala penis nohami cez trenky, vzájomne sme si oblizovali prsty na rukách. Prišla aj pizza. Ale hlavne sme sa rozprávali. Príbehy zvodcov a ľahkého dievčaťa. Možno ich raz napíšem. Alebo si ich radšej nechám pre seba.

Ráno som sa zobudil s primeranou bolesťou hlavy, nedostatkom textilu na mojom tele a púšťou v mojich ústach. Vedľa mňa ležala rovnako nahá Maťa a za ňou nahý Lovec. Keď som našiel trenky, začal som hľadať telefón. Ležal na dlážke a bol zablokovaný. Do riti. Aby som potlačil paniku, nalial som si do pohára zvyšok fernetu. A aby som doplnil vitamíny, vyžmýkal som doňho aj pomaranč.

- “Hlavne nepanikár” – povedal som polohlasno a obsah pohára som vypil na ex.

Po chvíľke budenia, upratovania a hygieny, ktorá bola zložená z použitia ústnej vody, sme kráčali zasneženými ulicami niekde von. Mal som pocit, ako by ten žúr trval celú večnosť, včera pršalo, a dnes bol všade sneh.

Pripomínam že bola nedeľa ráno, skoro ráno, a všetky moje obľúbené putyky boli ešte zavreté. Tak sme zapadli do nejakej herne. Herne nemám rád, smrdí to tam, hráči ziapu, a tak celkovo je to tam negatívne. Ale táto bola iná. Bola útulná. Drevené tvarované stoličky, obklady a príjemná hudba. V podniku bol mladý pár, ktorý očividne nespal a keď som vošiel, sprisahanecky sa na mňa usmiali.

Dali sme si pivko, sumár poslednej noci a šli sme späť domov. Kvôli tomuto sa oplatí žiť.

Noc 1. – Lov sa začal

Dnes večer sa to stane. A potom znova a znova.

Musí sa to stať. Krásna noc.

Kluby sú úžasné miesta. Zbožňujem chuť studeného piva ako sa mi kĺže po jazyku. Chuť krištáľovočistej vodky, keď mi zovrie hrdlo. Ale teraz som hladný po niečom inom.

Viem, kde ich mám hľadať. Sú tam, oblečené tak, aby to najdôležitejšie ostalo vo fantázii mužov. Ako hrady, ktoré treba dobyť. Skoro každý dobýva, ale iba pár z nich sú skutoční dobyvatelia. A ja som jedným z nich. A tie nádherné stvorenia sú dnes na rade.

Ešte posledný krát nasávam do pľúc vôňu bergamonu a verbeny, než definitívne zmizne posledná voda so zvyškami peny v bezodnom odtoku. Po nanesení kozmetiky na tvár a primeraného množstva parfému sa dostávam k ďalšiemu obľúbenému rituálu po kúpeli, a to je obliekanie.

Trenky ale vynechám. V tých chvíľach, keď kulminuje v žene vzrušenie tak, že v spánkoch jej dupoce silný čierny kôň, sú na obtiaž. Sú to tie sekundy, kedy v ženských očiach vidieť vzrušenie tak veľké, že ho mnohí ľudia považujú za mýtus, ale nie je. Cítim sa ako gladiátor, ktorý si naťahuje lesklé brnenie pred tým, ako vstúpi do Kolosea a bude bojovať na život a na smrť. Aj ja dnes budem bojovať akurát nie o život, ale o prežitie mojich génov.

S Lovcom sa stretávam cestou do klubu. On je môj priateľ a zároveň krídlo počas balenia žien. Vchádzame do plného klubu, kde to už žije. Parket začína byť plný, boxy sú už obsadené, na bare je plnka. Tu sme doma. Zamieril som si to k skupinke troch vysokoškoláčok, a otvoril som ich šarmom sebe vlastným.

-”Ahoj, ja som Chán, a ty?” – naklonil som sa ku nej a povedal jej do ucha, keďže tam hrala hudba o poznanie hlasnejšie.

-”Natali” – povedala mierne zmätená, evidentne je zvyknutá na to, že sa jej chalani pre jej krásu vyhýbajú, minimálne sa hanbia. A ja som jej hneď vtisol pusu na líce.

-”Ehm, em” – zakoktala a ja som ju nenechal prehovoriť.

-”To sú tvoje kamarátky? Zoznám ma.” – to vždy zaberie.

-”Katka” – ďalšie bozky na líce trošku nižšej, ale zato krajšej blondínky. “Miša” – a už som bol zoznámený s tou najkrajšou kočkou v klube.

-”Čauko, a ty čo tu? Odkiaľ sa poznáte?” – z ničoho nič sa pri nás objavil Lovec s milionovým úsmevom. Usmial som sa na neho a v tom pohľade sme si vymenili všetko dôležité. Toto je hra na svetovej úrovni. Zladení ako švajčiarske hodinky.

Ja som zobral Natali tancovať a nechal Lovca, aby sa socializoval. V tom je dobrý. Ja som dobrý v predvádzaní a presne to som robil na parkete. Nejde o to či viete tancovať. Ide o to viesť ženu. Ženy chcú byť vedené.

Ukázalo sa, že baby sú v klube ešte s tromi kamarátkami. Mená si už prirodzene nepamätám.Lovec niekde zmizol s Katkou, blondínkou, ktorú som chcel dostať. Táto skupinka dievčat pre mňa stratila atraktivitu, takže sa so mnou vyfotili – bol to ich nápad, že na pamiatku. Pobral som sa na parket.

Hneď som chytil za ruku najkrajšie dievča na parkete a vytiahol som ju z jej skupinky ku mne. Nebránila sa. Videla, že dokážem zabaviť niekoľko pekných dievčat a to jej stačilo, aby sa pritlačila na moje telo, aby som jej oblizol líce a čast ucha. Keď vyzerala, že sa chce bozkávať, odstrčil som ju od seba a zobral som si jej kamarátku.

Po tanci ma kočky zobrali k baru. Nechal som sa pozvať na pivo. Keď ma po prvý krát dievča pozvalo na drink bolo to úžasné. Skoro ako orgazmus. Toto je dôkaz, že dievča chce vašu spoločnosť, že chce byť s vami. A tieto dievčatá chceli. So Zdenkou, ako sa mi uložila do telefónu, sme vymietli ešte niekoľko podnikov. Neskoro po polnoci sa vráti Lovec a je ho miliónový úsmev bol teraz asi desaťmiliónový.

-”Mal som sex” – oznámil víťazoslávne ako keď dieťa stavia celý deň snehuliaka a zbúra ho za pár sekúnd. Keď Katka odchádzala, nechala ma pocítiť, ako chutí jej jazyk. Úžasná chuť. Kvôli nej to robím. A kvôli jej úsmevu, ktorý mala na tvári, keď odchádzala.

S Lovcom sme si dali oslavné pivko a východom slnka sme prišli domov…